Asistent šéfdirigenta JFO Maroš Potokár: Věřím, že naši snahu o co nejvyšší uměleckou úroveň pocítí i publikum

Konkurzu na místo asistenta šéfdirigenta Janáčkovy filharmonie se účastnilo celkem 19 kandidátů. Co vás motivovalo zkusit taky štěstí? 

V prvom rade ma motivovala možnosť spolupracovať s JFO, ktorú považujem za orchester na vysokej umeleckej úrovni. Zároveň je zaujímavým benefitom, že môžem získavať skúsenosti a poznatky od dirigentských osobností a napokon je to určite možnosť pracovať na určitom kvante náročného symfonického repertoáru. 

V poslední fázi výběrového řízení rozhodli o novém asistentovi samotní hráči orchestru, které údajně zaujal váš „klid“ a nadhled. Necítil jste skutečně žádné napětí?

Samozrejme bojujem aj ja s napätím či trémou, ale našťastie to mám tak, že v momente, kedy sa už postavím pred orchester a začnem pracovať je všetko preč a som plne koncentrovaný na prácu. 

Pocházíte z Košic. Říká se, že „Východňare“ jsou horké hlavy. Platí to někdy i o vás? 

Myslím, že o mne sa to vo všeobecnosti povedať nedá. Disponujem skutočne skôr pokojnou rozvážnou povahou, avšak práve hudba je svet, v ktorom dokážem uvoľniť svoje emócie a prežiť ich s maximálnou intenzitou. Ak si však predstavíte pod pojmom „východňar“ nejakú neskrotnú, hlučnú, výbušnú osobu, tak tam určite nespadám 🙂

Mohla ve finále sehrát roli i vaše houslová erudice a interpretační zkušenosti? 

Určite to, že som huslista s bohatými skúsenosťami je dôležitou súčasťou nejakého balíka schopností, vedomostí a talentov, ktoré tvoria moju dirigentskú osobnosť. Takže, áno je možné, že aj to porota ocenila. 

Co si od nového postu v Janáčkově filharmonii slibujete? Jaké z něj vyplývají závazky a kompetence? 

Mám radosť, že je to práca s výhľadom na niekoľko koncertných sezón a teda, že bude kontinuálna. Je samozrejme príjemné prísť niekam hosťovať na týždeň a urobiť dobrý koncert, ale kým príde opätovná možnosť spolupráce prejde častokrát aj rok, alebo dlhší čas. Preto sa teším, že už z prvého kontaktu s vedením JFO cítim, že budem po celú sezónu dôležitým článkom umeleckého tímu. Moja práca by mala byť rozmanitá. Pôjde najmä o prípravné skúšky s orchestrom pred tým než sa ich ujme šéfdirigent či hosťujúci dirigent. Malo by to byť tiež vedenie delených skúšok, asistencia dirigentom spätnou väzbou zo sály ohľadne akustického balansu a podobne, môžu to byť aj rôzne nahrávacie projekty či samotné koncerty. Taktiež sa veľmi teším, že týmto spôsobom budem mať možnosť „dotkúť sa“ mnohých ťažiskových diel symfonického repertoáru akými bola napríklad Šeherezáda N. Rimskeho-Korsakova, ktorú sme mali na konkurze, a ďalej v sezóne diela ako Berliozova Fantastická symfónia, Till Eulenspiegel R. Straussa, Šostakovičova Symfónia č. 10, Dvořákovo Stabat Mater a ďalšie.

Vaše dosavadní zkušenosti nasvědčují, že úzká specializace na dirigentskou praxi je to poslední, co by vám dělalo starosti…Jako špičkový houslista a čím dál častěji obsazovaný dirigent máte tedy pořádný záběr. Daří se vám obě oblasti propojovat a zvládat? Netrpí jedna na úkor druhé? 

Áno mám široký záber, ale nemyslím, že tým jednotlivé oblasti trpia. Práve naopak myslím, že sa tieto skúsenosti a rozhľad v každej oblasti vzájomne dopĺňajú a rozvíjajú. Rozhodne svoje dirigentské skúsenosti považujem za veľmi užitočné pri práci koncertného majstra a naopak. 

Jak si udržujete špičkovou houslovou „kondici“? Nebudete muset s nově nabytými kompetencemi své instrumentální aktivity „zeštíhlit“? 

Myslím, že ma vo forme udržiava moja pozícia koncertného majstra Štátnej filharmónie Košice, pretože každý program potrebujem zvládnuť dokonale. Zároveň je ale táto pozícia vďačná v tom, že poskytuje relatívne štedrý čas na individuálnu prípravu, takže v rámci tohoto času myslím dokážem zvládnuť aj nové povinnosti v JFO. Taktiež sa nevyhýbam možnosti raz za čas vystúpiť s recitálovým programom a cvičením tohto repertoáru si udržiavam kondíciu na čo najvyššej úrovni. Už dlhý čas tieto dva svety úspešne kombinujem, tak verím, že ani teraz nebudem musieť svoje aktivity zoštíhľovať. 🙂

V Ostravě jste se už dříve představil s orchestrem Národního divadla moravskoslezského. Jak na tuto spolupráci vzpomínáte? 

Spolupráca s NDM bola príjemná, najmä to bola moja prvá dirigentská skúsenosť s baletom, takže bolo zaujímavé hľadať spoločný hudobný temporytmus s tancom a učiť sa vycítiť jemné tempové odtiene, ktoré pre tanečníka môžu znamenať obrovský rozdiel v komforte výkonu. Najskôr som spolupracoval s Janom Kučerom na jeho autorskom balete Tři mušketýři, myslím divácky veľmi úspešnom titule, a neskôr s Adamom Sedlickým na Coppélii, teda baletnej klasike, veľmi elegantnej, šarmantnej francúzskej hudbe. Začal som spolupracovať aj na opernej premiére Mrtvé město E. Korngolda s dirigentom Davidom Švecom, to však už prerušila pandémia. Toto ma obzvlášť mrzí, pretože to dielo ma veľmi zaujalo a bolo by určite mimoriadnym zážitkom ako pre publikum, tak aj pre náš realizačný tím.  

Janáčkova filharmonie patří k nejvýraznějším českým symfonickým orchestrům. V posledních létech se jí navzdory epidemickým restrikcím dařilo zvyšovat svou uměleckou prestiž. Co od tohoto orchestru očekáváte a co mu můžete přinést? 

Aj ja vnímam Janáčkovu filharmóniu ako ambiciózny orchester, ktorý pôsobí veľmi profesionálne po každej stránke – odvážna dramaturgia, medzinárodne renomovaní hosťujúci umelci, realizácia pomerne vysokého počtu kvalitných CD nahrávok, pôsobivé PR a vizuálna identita. Jednoducho cítim, že je to kolektív, ktorému ide o kvalitu, a tam kde je kvalita na prvom mieste, tam budem rád toho súčasťou. Verím, že dokážem naplniť očakávania a nároky vyplývajúce z pozície asistenta šéfdirigenta a zároveň získam cenné nové skúsenosti od významných dirigentských osobností, s ktorými budem spolupracovať.

Máte v hudbě své favority, na které nedáte dopustit, ať se děje cokoli? 

Špeciálnym skladateľom je pre mňa Gustav Mahler, u ktorého symfónií sa nadchýnam komplikovanosťou a prepracovanosťou vnútorného života všetkých hlasov partitúry a najmä mimoriadne intímnymi, dojemnými pomalými časťami. Mám tiež veľmi rád P. I. Čajkovského diela, ktoré hoci sa radia už pomaly k takzvanému populáru v rámci vážnej hudby, pre mňa nestrácajú na hodnote a Čajkovského zmysel pre osobitú melodiku, harmóniu inštrumentáciu a silný emotívny náboj je jedinečný a vždy ma dokáže strhnúť. Ale sú to aj mnohí ďalší autori ako J. Brahms, A. Dvořák, J. Suk, C. Debussy, D. Šostakovič… Spomedzi interpretov je tiež množstvo osobností, ktoré ma inšpirujú. Spomeniem napr. Itzhak Perlman, Janine Jansen, Glenn Gould, Evgeny Kissin, Natalie Dessay, z dirigentských osobností okrem samozrejme legiend ako Herbert von Karajan, Leonard Bernstein, Claudio Abbado, je to napríklad Carlos Kleiber pre svoju prirodzenú muzikalitu a mimoriadnu estetiku dirigentského gesta, z mladšej generácie Paavo Järvi, Kirill Petrenko, Yannick Nézet-Seguin a ďalší, ktorí prinášajú nové nekonvenčné interpretačné pohľady a strhujúce výkony.

Ostrava je město s velmi osobitou a rozrůzněnou kulturou. Jak často zde budete nyní pobývat? 

Konkrétne termíny ešte dohadujeme, ale v priemere myslím, že to bude zhruba jeden týždeň (projekt) v mesiaci. Verím teda, že sa mi podarí spoznať Ostravu bližšie. 

Odbočíme-li jemně stranou, jak naplňujete svůj nehudební čas?

Môjho nehudobného času veľa nie je, ale mám rád pobyt v prírode. Rodičia majú čarovnú chatu v Slovenskom raji, kde s manželkou chodievame veľmi radi a tamojšia príroda nás nikdy neprestane nadchýnať. Som tiež vášnivým šachistom.

Kdybyste mohl filharmonikům a kulturní veřejnosti něco na úvod své spolupráce vzkázat, co byste jim předeslal? 

Filharmonikom v prvom rade veľmi ďakujem za prejavenú dôveru. Vážim si túto príležitosť a veľmi sa teším na vzájomnú spoluprácu. Verím, že som dostatočne skúsený na to, aby aj môj vklad do spoločnej práce priniesol umeleckú hodnotu, na ktorej sa dá ďalej stavať, a že spoločnú snahu o čo najvyššiu umeleckú úroveň pocíti aj publikum. Teším sa na všetko, čo nás čaká.