Zuzana Kronerová míří na festival Dream Factory. Lásky jedné plavovlásky nejsou kopií Formanova filmu, říká

Vzpomenete si na první setkání s filmem Lásky jedné plavovlásky? Čím vás tehdy oslovil?

Lásky jednej plavovlásky som videla veľmi mladá a oslovil ma veľmi.  Svojou autenticitou, skrytým humorom a fantastickými výkonmi hercov aj nehercov. Mala som veľký zážitok. Pamätám sa, ako som sa nahlas smiala na Vladimírovi Pucholtovi, keďsa hádal  v posteli s rodičmi, a pritom mi bolo ľúto plavovlásky, keď za dverami počúvala tento dialóg a plakala pri tom.

V českých médiích běží debata nad článkem Romana Jocha, který Miloše Formana obvinil z nenávisti k civilizaci. Podle Jocha, cituji z jeho článku –  Lásky jedné plavovlásky obsahují krásu (ženského těla, jinak tam moc krásy není), ale postrádají pravdu a dobro . Ten příběh je absurdní a vůbec ne dobrý (celý článek ZDE). Co byste k tomu panu Jochovi řekla?

Čítala som ten neuveriteľný článok. No, mám obavu, že pána Jocha nepresvedčí nikto a nič. Nemá totiž na také niečo software, pretože podľa môjho názoru nie je schopný vnímať a následne pochopiť metaforu. Takže výčitka, že Forman netočil filmy o zločinoch komunizmu, neobstojí. Jeho filmy sú o slobode: o túžbe po slobode, o nemožnosti byť slobodný aj o neslobode, v ktorej sme tu štyridsať rokov žili.

Formanův film je také o touze po trvalém vztahu. Zdá se, že dnešní mladí lidé mají problém s navazováním dlouhodobějších vztahů vedoucích k uzavření manželství. Vnímáte to jako špatný trend?

Neviem, či je to trend, a netrúfam si hodnotiť ho ako dobrý, alebo zlý. A možno sme na vine práve my, generácia ich rodičov. My sme žili v zošnurovanej dobe a mali sme život akosi nalinkovaný: škola, práca, založenie rodiny. Oni majú oveľa viac možností na sebarealizáciu. Môžu cestovať, spoznávať svet, študovať v zahraničí. Hľadajú. A keď vidia unavené vzťahy nás starších, možno sa boja definitívy.

O čem hlavně je inscenace Lásek jedné plavovlásky Divadla Astorka, ve které hrajete matku?

Naša inscenácia rozhodne nechce kopírovať geniálny Formanov film. Myslím si, že vzniklo svojbytné divadelné predstavenie. Režijné duo SKUTR pracuje ľahkou rukou, v ich tvorivom rukopise je veľa hravosti. Celý súbor Astorky si ich veľmi obľúbil. Príbeh, ktorý je vlastne bežný, až banálny, má síce v sebe aj vážny podtón, ale je vyrozprávaný s humorom aj iróniou. Na režijnej koncepcii SKUTR sa mne osobne páči, že dali každej, aj tej najmenšej postave, veľkú dôležitosť. A že naša plavovláska nie je vlastne úbohou obeťou ľahkomyseľného zvodcu, pretože sama ľahkovážne nadväzuje vzťahy s mužmi a poletuje medzi nimi ako nie celkom nevinný motýlik.

Ostravské divadlo má v České republice dobrou pověst. Viděla jste v posledních letech nějakou ostravskou inscenaci?

Áno, videla, ale bohužiaľ len z televízneho záznamu. V Ostrave sú výborní herci, napr. Norbert Lichý, s ktorým som dokonca pred kamerou spolupracovala. Inscenácie, ktoré som mala možnosť vidieť na ČT, boli aj dobre zrežírované. Tak sa teším, keď zase nejakú uvidím, dúfam, že konečne naživo.

Na co se letos nejvíce těšíte?

Priznám sa, že sa veľmi teším na divadelné prázdniny. V tejto sezóne som mala, respektíve budem mať, štyri divadelné premiéry. V našom hereckom povolaní sa totiž striedajú suché roky s úrodnými. No a tento môj rok bol na zaujímavé príležitosti mimoriadne bohatý.