Do Českého Těšína se rád vracím, je to rodiště mého oblíbence Františka Vláčila, říká režisér Martin Šulík

Jak dalece jste obeznámen s filmovou přehlídkou Kino na hranici a na co nejraději vzpomínáte z minulých ročníků?

Do Těšínov – českého aj poľského – chodím veľmi rád. Je to rodisko môjho obľúbeného režiséra Františka Vláčila, v cieszinskom divadle sa nakrúcala Wajdova Zem zasľúbená. A samozrejme, počas festivalu  je to príležitosť stretnúť priateľov, vidieť zaujímavé filmy a rozprávať sa o nich. Zvlášť mám rád retrospektívy poľských, českých i slovenských tvorcov. Z odstupu času vnímam mnohé diela inak ako pred rokmi, fascinuje ma ich schopnosť mimovoľne dokumentovať okolitý svet. Toho roku sa teším na filmy Drahomíry Vihanovej a Stanislava Párnického.

Přijedete představit některý z vašich nových filmů? Na co se podle vás mohou diváci v Těšíně těšit především?

Na festival prídem ako jeden z desiatich režisérov filmu Slovensko 2.0. Producenti Zora Jaurová a Mátyas Prikler oslovili tvorcov rôznych generácii i rôznych žánrov, aby natočili desaťminútové filmy o premene Slovenska v posledných desaťročiach. Vznikol zaujímavý kaleidoskop príbehov, ktorý odráža nielen podobu Slovenska, ale aj tendencie v našej kinematografii. Medzi poviedkami nájdete hrané snímky, dokumenty i animovaný film –  klasické príbehy aj bláznivé experimenty.

Můžete aspoň ve stručnosti charakterizovat současnou slovenskou kinematografii?

V posledných siedmych rokoch sa situácia v slovenskej kinematografii výrazne zmenila. Zabezpečenie jej systematického financovania sa premietlo do kvantity i kvality slovenských filmov. Nástup strednej a mladej generácie filmárov vniesol do audiovizuálneho priestoru nové impulzy. Slovenské filmy sa objavili na svetových festivaloch (Dom, Líštičky, Môj pes Killer, Koza, Zamatoví teroristi, Ako sa varili dejiny) a niektoré z nich oslovili širšie vrstvy publika (Bathory, Pokoj v duši, Kandidát, 38, Všetky moje deti). Z tohoročnej produkcie sa mi páči film Ivana Ostrochovského Koza, príbeh boxera, ktorý sa zúčastnil olympiády v Atlante, ale teraz žije na okraji spoločnosti. Premiéru mal na Berlinale, premietali ho na festivaloch v Honkongu i Viľňuse, kde získal dve ceny.

Máte přehled o současné české kinematografii? Co byste případně svým kolegům na Slovensku z českých filmů doporučil?

Veľmi dobrý je film Petra Václava Cesta ven. Páčila sa mi aj Díra u Hanušovic Miroslava Krobota a koláž príbehov Gottland.

Máte nějaké poselství, které byste rád předal dnešním filmovým divákům?

Nech prídu do kina. Pod projektorom je najväčšia tma.