Jak to slyší dirigent Adam Sedlický: Wagner, Dvořák, Strauss i muzikály
25.8.2014 00:01 Milan Bátor Hudba Jak to slyší
Dnešní příspěvek do rubriky Jak to slyší je trochu odlišného zrna. Tentokrát jsme se tázali mladého slovenského dirigenta Adama Sedlického, který je šéfdirigentem Moravskoslezské Sinfonietty a od roku 2012 diriguje rovněž dechový orchestr Májovák z Karviné. V ukázkách se mihnou nejslavnější jména světové hudební klasiky: Beethoven, Wagner, Dvořák a Mozart v provedení proslulých světových dirigentů. Sedlický je jim svými zasvěcenými komentáři dobrým průvodcem.
Sbormistr Akademického pěveckého sboru VŠB-TU Adam Sedlický.
Foto: Archiv umělce
Richard Wagner: Tannhäuser (Berlínská filharmonie, dirigent Andris Nelsons, 2013): Richard Wagner patrí medzi velíkanov opernej tvorby a najvýznamnejších reformátorov tohoto žánru. Opera Tannhäuser patrí k jeho najznámejším a mojím nejobľúbenejším operám. Na nahrávke počujeme Berlínskych filharmonikov pod taktovkou Andrisa Nelsonsa, ktorý svojím postojom, pohybmi a gestami často pripomína jeho pedagóga a svetovo uznávaného dirigenta Marissa Jansonsa. Z tejto opery by som určite spomenul nádhernú Wolframovu áriu O du mein holder Abendstern.
Ludwig van Beethoven – předehra Egmont (Berlínská filharmonie, dirigent Sergiu Celibidache, 1950): Ludwig van Beethoven sa považuje za skladateľa, ktorý klasicizmus doviedol k vrcholu a zároveň udal smerovanie hudbe 19. storočia. Ja by som práve preto už predohru Egmont radil viac-menej k začiatkom romantizmu. Toto dielo bolo vôbec jedno z prvých, ktoré som dirigoval koncertne. Som rád, že opäť máme na nahrávke Berlínsku filhármóniu s vtedy ešte mladým dirigentom Sergiom Celibidacheom.
Bedřich Smetana – Vltava (Česká filharmonie, dirigent Rafael Kubelík, 1990) : Vltava je v poradí druhá symfonická báseň z cyklu Moja vlasť. Dá sa povedať, že je to azda najhrávanejšie a najznámejšie dielo Bedřicha Smetany. Nie je snáď jediného Čecha, a dúfam ani Slováka, ktorý by túto úchvatnú kompozíciu nepoznal. Pod nahrávkou nie je napísané, ktorý orchester hrá, ale predpokladám, že to bude Česká filharmónia. Orchester vedie dnes už česká dirigentská legenda Rafael Kubelík. K tejto nahrávke by som podotkol akurát tempo, aké dirigent zvolil. Osobne preferujem trochu pomalšie tempá, ale je to určite věc názoru.
Johann Strauss starší: Radetzky March (Vídeňská filharmonie, dirigent Herbert von Karajan, 1990): Na novoročné koncerty často orchestre zaraďujú do dramaturgie práve Radetzky March od Johanna Straussa staršieho. Mne osobne už tento otrepaný Pochod lezie tak trochu na nervy. Ale ako sa vraví, hudbu hráme pre ľudí, a keďže sa to publiku páči, tak budiš. Herbert von Karajan nepatrí medzi mojich favoritov, ale nerád kritizujem a hodnotím dirigentov. Som na to malý pán.
Wolfgang Amadeus Mozart – Ave verum corpus (Sbor a symfonický orchestr Bavorského rozhlasu, dirigent Leonard Bernstein, 1990): Veľmi nádherné a známe dielo Ave verum corpus som jako spevák v Žilinskom miešanom zbore často spieval. Na tejto nahrávke neviem, čo vytknúť, práve naopak, rád by som vyzdvihlo krásnu, zamatovú farbu zboru. K Maestrovi Leonardovi Bernsteinovi iba jedno slovo – génius!
Edward Elgar: Variace Enigma, č. 9 (Londýnský symfonický orchestr, dirigent Georg Solti, 1979): Celé toto dielo – Variácie Enigma, je zatiaľ takým mojím menším snom. Na tejto nahrávke počujeme London Philharmonic Orchestra pod taktovkou Georga Soltiho. Opäť by som volil mierne pomalšie tempo a na môj vkus, sláčikové nástroje vo forte do toho dosť „režú“. Samozrejme, zvuk môže byť trochu skreslený. Hudba nie je šport, tak sa nedá povedať, ktorý dirigent je najlepší. Ak by som si ale mohol vybrať jedného dirigenta, s kterým by som sa stretol, určite by to bol Simon Rattle. Jeho nahrávke Enigma varácií s Berlínskými filharmonikmi by som dal určite 10 z 10.
Béla Bartók – 2 portréty pro orchestr (Tokijský symfonický orchestr, dirigent Zdeněk Košler, 1985): S týmto dielom som nemal zatiaľ príležitosť sa stretnút, takže neviem čo by som k tomu povedal. Celkovo viac inklinujem k hudbe 19. jako k hudbe 20. a 21. storočia. Nesmiem ale zabudnúť na ďalšiu osobnosť, dirigenta Zdeňka Košlera. Má krásne, čisté gesto, ktoré si práve hudba Bartóka vyžaduje. Bartók sa vyznačuje náhlými metrickými kontrastmi, při kterých hráči v orchestri potrebuju vidieť u dirigenta jasnosť a presnosť gesta, čo podľa môjho názoru dirigent Košler do bodky spĺňa.
Směs z muzikálů (Česká filharmonie, dirigent Jiří Bělohlávek, 2014): Tento rok v máji som sa podielal na príprave muzikálu Quo vadis v Národnom divadle moravskoslezskom. Dovtedy som so žánrom tohoto typu nemal žiadnu skúsenosť. Mal som príležitosť si ísť pozrieť muzikály jako Evita alebo Edith a Marlen a bol som ohúrený a taktiež by som rád vyzdvihlo orchester operety a muzikálu NDM, ktorý hrá na výbornú. Tejto nahrávke taktiež nie je čo vytknúť. Výborný orchester, výborný dirigent.
https://www.youtube.com/watch?v=i4bTShgY8IE
Antonín Dvořák: Symfonie č. 9, e moll, Z nového světa – 4. věta (Gustav Mahler Jugendorchester, dirigent Václav Neumann, 1987): Som rád, že je tu spomenutá práve Symfónia Z nového světa od Antonína Dvořáka. Je to monumentálna, velkolepá symfónia, ktorá sa vyznačuje či už lyrickými melódiami, bohatou melodikou, ale aj dramatickými, kontrastnými úsekmi. Na nahrávke skvelý český dirigent Václav Neumann.
Přečtěte si více z rubriky "Hudba", nebo přejděte na úvodní stranu.